Chèche azil nan fwontyè Etazini ak Meksik

Mizajou nan dat 6 mas 2026
Administrasyon Trump la fè li pi difisil pou chèche azil nan fwontyè Etazini ak Meksik la. Dekouvri sa chanjman sa yo vle di ak ki kote pou jwenn èd legal.  

Ki sa ki azil?

Azil se yon fòm pwoteksyon ki pèmèt ou rete nan USA si yo te pèsekite w oswa si w pè pèsekisyon nan peyi w poutèt ras ou, relijyon, nasyonalite w, manm nan yon gwoup sosyal patikilye, oswa opinyon politik ou.

Si ou deja Ozetazini, ou dwe aplike pou azil nan yon ane apre ou antre nan Etazini. Si ou te antre plis pase yon ane de sa epi ou pa te soumèt yon aplikasyon, pale ak yon avoka pi vit posib pou wè si ou kalifye pou yon eksepsyon nan dat limit la.

Èske mwen ka chèche azil sou fwontyè Etazini ak Meksik la?

Dekrè egzekitif yo fè travèse fwontyè Etazini ak Meksik la epi chèche azil nan fwontyè a pi difisil. Sa vle di règ ki pi strik ak plis aplikasyon. Ou toujou gen dwa legal pou mande azil.

Chanjman nan CBP One ak Libète Kondisyonèl

  • Aplikasyon CBP One lan pa disponib ankò. Ou pa ka itilize aplikasyon CBP One la ankò pou pran yon randevou pou prezante w nan yon pò antre pou mande azil. Tout randevou ki te la yo anile.
  • CBP Yo revoke yon antre sou kondisyon. DHS te voye avi revokasyon antre sou kondisyon pa imèl bay moun ki te jwenn antre sou kondisyon pou antre Ozetazini lè yo te pran yon randevou CBP One nan yon pò antre sou tè. Si w gen pwoblèm, pale ak yon avoka imigrasyon pi vit posib. Ou ka toujou kapab aplike pou azil oswa lòt fòm sekou.
  • Nouvo frè pou libète kondisyonèl.Si w ap aplike pou libète sou kondisyon oswa readmisyon nan libète sou kondisyon, ou dwe peye yon frè $1,000, sof si ou kalifye pou yon eksepsyon. Gouvènman Ameriken an ap avize w epi ba w enstriksyon sou kijan pou w peye frè sa yo si yo apwouve aplikasyon libète kondisyonèl ou a. Pa peye frè $1,000 sa a lè w ap soumèt Fòm I-131.
  • Yon jij anpeche gouvènman an tanporèman depòte moun ki te antre Ozetazini avèk antre sou kondisyon pou rezon imanitè nan yon pò antre. Sa gen ladan l moun ki te nan detansyon akòz pèt estati antre sou kondisyon yo.

Travèse ant pò antre yo.

  • Nouvo amand pou travèse fwontyè a. Nenpòt granmoun oswa timoun ki travèse ant pò antre ka kounye a fè fas a yon amand $5,000, menm si yo ap chèche azil.
  • Moun yo bare travèse fwontyè a yo retire imedyatman. Si w travèse fwontyè a san pèmisyon, yo ka voye w tounen touswit san w pa gen okenn chans pou w chèche azil oswa lòt pwoteksyon.
  • Ogmantasyon nan siveyans militè ak fwontyè. Etazini deklare yon eta dijans resòtisan nan fwontyè ant Etazini ak Meksik. Ou ta dwe atann plis detansyon, itilizasyon fòs, prezans militè, plis konstriksyon miray, ak zouti siveyans tankou dron nan fwontyè a ak bato patwouy sou rivyè Rio Grande la.

Ap eseye antre nan yon pò antre

  • Y ap voye moun ki nan pò antre yo ap tounen. Si w eseye prezante tèt ou nan yon pò antre ofisyèl, pral gen anpil chans pou yo voye w tounen.
  • Yo rekòmanse pwogram Rete nan Meksik (MPP) la pandan y ap egzamine yon ka tribinal. Jiskaprezan, se kèk moun sèlman ki resevwa lòd pou tann nan Meksik pandan yon jij ap deside sou ka yo a. MPP pa aplike pou kliyan Sant Lwa Defansè Imigran yo. 

Restriksyon adisyonèl ak mezi aplikasyonyo

  • Yo p ap mande w si w vle aplike pou azil. Si ou pè retounen nan peyi ou, ou dwe deklare sa klèman epi mande pou yon entèvyou. Si w pè, di klèman: “Mwen pè tounen nan peyi lakay mwen.” Di li pi bonè ak pi souvan ke posib.
  • Depòtasyon pi rapid (menm pou timoun): Yo ka mande w pou w siyen papye ki di ou dakò pou w kite Etazini. Yo rele sa fòmilè 'rapatriman volontè'. Si ou siyen, yo ka voye ou ale rapid san ou pa wè yon jij. Anpil moun, enkli timoun k ap vwayaje poukont yo, pa resevwa eksplikasyon sou sa fòm yo vle di oswa èd nan lang yo. Pa siyen anyen jiskaske w pale ak yon avoka.

Jwenn èd

Pwosesis azil la trè konplike. Li enpòtan pou revize opsyon ou genyen pou èd legal. Anpil òganizasyon ak avoka ofri sèvis legal ak sipò gratis oswa a pri ki ba. Gen kèk ki nan lis anba a.

Ou gen yon pi bon chans pou jwenn azil avèk èd yon avoka imigrasyon oswa yon reprezantan legal ki akredite. Yo ka ede w ranpli aplikasyon w lan epi prepare w pou entèvyou oswa odyans ou.

glòb ak men ede
Jwenn èd deyò Etazini

Gade yon lis gwoup ou ka fè konfyans ki sipòte imigran, refijye, ak moun k ap chèche azil atravè lemond, enkli sou fwontyè Meksik la.

Òganizasyon lokal k ap ede moun ki toupre fwontyè a

Avèk règleman imigrasyon ki pi sevè yo, òganizasyon san bi likratif ak abri yo ap fèmen. Lis sa a ka pa konplètman egzat.

Arizona
Florence Immigrant & Refugee Rights
Komite Sekou Entènasyonal
Kino Border Inisyativ

Kalifòni
Al Otro Lado
Jwèt Border Angels
Jantiyès fwontyè
ImmDef
Sèvis pou fanmi jwif yo

Nouvo Meksik
Catholic Charities
Border Servant Corps

Texas
Annunciation House
Good Neighbor Settlement House
Las Americas Immigrant Advocacy Center
ProBAR
Èd Legal Texas RioGrande

Plis soti nan USAHello

K ap chèche enfòmasyon espesifik?


Enfòmasyon ki nan paj sa a vini de DHS, non-profit organizations working at the border, ak lòt sous nou ka fè konfyans. Objektif nou se pou ofri enfòmasyon ki fasil pou konprann epi yo mete yo ajou regilyèman. Enfòmasyon sa yo pa konsèy jiridik.